Vianočné zvyky vo Vajnoroch

Tradičné slovenské Vianoce na našich dedinách si zväčša pamätáme už len z rozprávania svojich starých či prastarých rodičov. Pomaly sa však vytrácajú do zabudnutia... Čo tak pripomenúť si, ako to asi bolo vo Vajnoroch?

Obdobie Vianoc patrí aj vo Vajnoroch medzi základné cirkevné sviatky, ale viaže sa k nim veľké množstvo zvykoslovných prejavov ešte z predkresťanského obdobia.

Celé dopoludnie v deň Štedrého večera sa nieslo v znamení príprav. Po vyupratovaní izby, kde mala byť večera (nesmelo sa zametať smerom ku dverám, aby sa majetok "nevymietol"), miestnosť vykadili tymiánom a gazda doniesol snopček slamy ako symbol kresťanskej tradície narodenia Krista na slame, ktorý po Troch kráľoch dali dobytku. Výrazným a charakteristickým znakom vianočného obdobia bola zelená vetva, ktorá symbolizovala rodiaci sa nový život a predstavovala sviežosť, silu, zdravie a ochranu proti zlým duchom. Neskôr vo Vajnoroch zdobili vánočňí stromek ozdoby, ako boli orechy, jablká, kocky cukru zabalené do pozlátka a farebných papierov a slamené retiazky.

Veľkú pozornosť venovali Vajnoráci aj úprave štedrovečerného stola. Na každý jeho roh sa pod obrus nasypali po troche rôzne druhy obilia a strukoviny; niekde zvykli obilie nasypať doprostred stola, prikryť ho obrusom a položiť naň misu s pupákama, ktorá tam stála až do druhého dňa. Zrno zo štedrovečerného stola neskôr gazda zamiešal medzi obilie, určené na sejbu, aby bola dobrá úroda.

Všetky nachystané jedlá bolo treba poklásť na stôl - gazdiná nemala od večere vstávať, aby kvočky dobre sedeli na vajciach. Snahou každej bolo pripraviť na štedrovečerný stôl čo najviac druhov jedál - mali symbolizovať hojnosť, ktorá sa mala preniesť na celé obdobie budúceho roka. Štedrovečerná večera začínala prípitkom a bola naozaj štedrá. Medzi tradičné pokrmy tohto večera patrila opuatka s medem, po ktorej sa podávala fizulová alebo zelová poléfka. Starým štedrovečerným jedlom boli opekance - pupáki poliate medom a posypané makom, niekde namiesto nich dolky, šúľance alebo perki s rezancami. Okrem toho na stole nesmeli chýbať jablká, orechy a sušené hrozno. Nechýbali ani zavinuté kouáčki plnené makom, tvarohom či orechami a sviatočný koláč zvaný houí kouáček (pečený z kysnutého cesta, neplnený, pletený). Pod vplyvom mestskej kuchyne do štedrovečerného jedálneho lístka prenikli aj ryby (kapor a filé), podávané so zemiakovým šalátom.

Pri štedrovečernom stole robili Vajnoráci úkony vešteckého charakteru, ktoré im mali predpovedať životné osudy v budúcom roku. Každý člen rodiny rozkrojil jablko, a ak jeho jadierka vytvárali podobu kríža, dotyčný mal do roka umrieť. Naopak, jadierka v tvare hviezdy zaručovali šťastie a úspech. Polovicu rozkrojeného jablka si manželia vymenili a zjedli, aby nepoblúdili; ak by jeden z partnerov zablúdil, stačilo si pomyslieť na toho, s kým jedol jablko pri štedrovečernom stole, a hneď našiel správnu cestu. Chorobu predpovedal hnilý či suchý obsah rozlúsknutého orecha, zdravé jadro bolo zárukou dobrého zdravia. Plameň sviečky sa vychýlil na stranu toho, kto prvý z rodiny umrie.

Sviatočný charakter vianočných sviatkov mal aj obed varený na Božie narodenie (hovädzia polievka, po nej pečené mäso). Na Nový rok bol zakázaný konzum hydiny, aby neuletelo šťastie z domu. V tento deň sa Vajnorčania nasýtili pečeným bravčovým mäsom a údeninami.

Jednou z charakteristických a neoddeliteľných súčastí celého vianočného obdobia vo Vajnoroch boli rôzne formy vinšovania a koledovania. Vinšovali si členovia rodiny, príbuzní a susedia navzájom, po štedrovečernej večeri prichádzal do rodín vinšovať šťastie, zdravie a úspechy v ďalšom hospodárskom roku aj miestny pastier.

Vinšujem vám títo ščaslivé vánočňí svátki,

Krista pána narodzeňí,

Co si ot pána boha žádate,

Zdraví, ščascí, hojné bošské požehnáňí,

A po smrci království nebeské.

Hojnost vína, hojnost chleba,

Horu vínem, pole žitem,

Dvúr dobitkem a Búh nebeskí dobrím zdravím,

Abi ste sa mohli obracat medzi kopama senovíma,

Jak mjesíc medzi vjezdama nebeskíma.

Pupáki (recept na 4 porcie)

Na cesto:

500 g hrubej pšeničnej múky (v súčasnosti polohrubej), 100 g kryštálového cukru, 100 g masla, 20 g kvasníc, mlieko podľa potreby (asi 2,5 dl), 2 žĺtka, trochu soli

Na posýpku:

100 g mletého maku, trochu medu, 50 g masla

Postup:

Z teplého mlieka, kvasníc a cukru urobíme kvások. Po jeho vykysnutí ho vlejeme do preosiatej múky, pridáme trochu soli, žĺtka, roztopené maslo a vypracujeme hladké cesto, ktoré poprášené múkou necháme na teplom mieste nakysnúť. Z vykysnutého cesta ušúľame hrubšie valčeky, ktoré nakrájame na 1 cm kúsky a opäť necháme nakysnúť. Pečieme ich v predhriatej rúre cca 20 minút. Pred podávaním pupáki sparíme horúcou vodou. Občas ich premiešame a ochutnávame, aby sme zistili, či sú celé nasiaknuté. Zmäknuté precedíme, posypeme pomletým makom a polejeme zohriatym medom a horúcim maslom. Pupáki môžeme pripravovať aj niekoľko dní vopred. Vtedy ich necháme uschnúť a skladujeme v uzavretom pohári.

Dobrú chuť!

Gabriela Zemanová