Skúsenosti pre život zo študentského podnikania

Žiak na Evanjelickom lýceu v Bratislave, osemnásťročný Vajnorák, zamestnanec študentskej firmy, zapálený pre podnikanie, kreatívny, na jeho vek s ustáleným úsudkom, empatický, vzdelaný, plynule komunikujúci v anglickom jazyku. Mladý muž so všetkými predpokladmi úspešne vstúpiť do života, aj keď k tomu ešte má značnú časovú rezervu.  Nikdy však nie je neskoro ani priskoro vstúpiť do aktívneho diania, ako je tomu v škole, ktorú navštevuje. To všetko bolo podnetom i príležitosťou porozprávať sa, ako to v ich školskom podnikaní chodí.

 o    Dozvedel som sa, že ako žiaci gymnázia ste si založili firmu, ktorá má špecifické a navyše zaujímavé zameranie. Ako vznikla táto myšlienka a ako by si to priblížil našim čitateľom?

 -  Zámer založiť firmu pochádza z medzinárodného programu pôsobiaceho aj na Slovensku, ktorý zabezpečuje firma JA Slovensko, čo je národná pobočka JA Europe a tá zasa celosvetovej organizácie JA Worldwide, sprostredkujúca študentom stredných škôl seminárnu formu riešenia predmetu aplikovaná ekonómia. My pôsobíme pod vedením nášho pána profesora Martina Pagáča, ktorý nás podnietil založiť si študentskú firmu. So spolužiakmi sme vedeli, že niečo takéto na škole ponúkajú, a tak sme sa rozhodli, že vyskúšame túto formu sebarealizácie ako skúsenosť do života.  Zapísali sme sa na tento seminár, a tak sa to začalo.

 o  Je to len otázka osobného záujmu, možno atraktívna téma, ale aký úžitok či osoh poskytuje vám, ako študentom.

 -    Semináre tohto druhu si volíme dva roky pred maturitou ako intenzívnejšiu prípravu na maturitu. V našej škole teda vznikajú takéto firmy každý rok. Na chodbách predávajú svoje produkty, chodia na výstavy a na konferencie. Takže sme už vedeli, že niečo podobné v škole existuje, rozhodli sme sa zapísať na tento seminár a poslali sme prihlášku prostredníctvom našej školy. Rozbehlo sa to, keď sme prišli v septembri minulého roku do školy. Urobili sme si akoby simulované voľby, lebo firma má aj  svoju organizačnú štruktúru – máme prezidentku, ktorou je Ema Sláviková, a viceprezidentov, sme rozdelení do tímov, ktoré viceprezidenti vedú, a začali sme pracovať.

 o    Ako sú špecifikované jednotlivé tímy?

 -     Jeden tím sa venuje financiám, ďalší marketingu, nasleduje tím ľudských zdrojov a štvrtý tím sa venuje výrobe.. K riadiacej štruktúre patrí aj manažér predaja, ktorý je akousi extra funkciou, ktorá nebola podmienkou pre vznik a činnosť firmy.

 o   Hovoríme o činnosti, o fungujúcej firme, ale ešte sme nespomenuli, aký názov ste jej dali.

-  Firma sa volá Clotho. Názov pochádza z angličtiny od slova ‘cloth’, prípadne ‘clothes’, znamená to látka, súkno i oblečenie, čo obsahovalo podstatu našej činnosti, teda chcem povedať, podnikania. Zdalo sa nám, že je to jednoduchý a výstižný názov, ktorý zároveň vystihuje náš produkt.

 o Koľko ľudí tvorí firmu a čo je predmetom vašej činnosti alebo ako si povedal, ,,podnikania”? 

 -   Spolu nás je dvadsaťtri žiakov (24 aj s učiteľom). Keď sme rozvinuli našu organizačnú štruktúru, museli sme sa rozhodnúť, čomu sa budeme venovať, čo bude hlavným predmetom nášho podnikania. A tak sme si dali za úlohu, aby každý z nás prišiel s návrhom, nápadom na podnikanie. Na hodine sme si to napísali na tabuľu, diskutovali, analyzovali a napokon hlasovali za myšlienku jednej našej kolegyne „upcyklovať“ oblečenie, teda dávať použitému oblečeniu druhú šancu, druhý, iný život. Toto zameranie napokon určilo aj názov firmy, ktorý sme volili podobným spôsobom.

o   Ako pracujú jednotlivé tímy?

 -   Každý podľa svojho zamerania. Financie pracujú presne podľa predpisov o účtovníctve, vedú sa všetky doklady, evidencia finančných tokov. Výrobný tím sa venuje získavaniu oblečenia a spolupráce s umelcami, ktorí oblečenie výtvarne dotvárajú. Marketing nás, samozrejme, propaguje a ľudské zdroje sa starajú o dobré fungovanie, robia pre nás teambuildingy a vôbec, starajú sa o dobrú „chémiu“ vo firme. Fungujú ako motivátor a hnací motor. Na jednej strane evidujú náš pracovný čas, teda je to aj kontrolný orgán, ale zároveň sa starajú aj o pohodu, priateľské aktivity, ako napríklad teraz pred Veľkou nocou, keď nás obdarovali čokoládovými darčekmi, čo tvorí už spomínanú „chémiu“ a pohodovú atmosféru.

 o  Akceptovali ste návrh vašich dievčat. Máte pocit, že to bolo správne rozhodnutie, alebo boli v hre aj iné zamerania?  

 -  Návrhov bolo, samozrejme, viac. Ja som napríklad navrhoval vyrábať praktické obaly na bankomatové a iné karty i na osobné doklady, ďalší navrhovali robiť hrejivé vrecúška, ktoré po aktivovaní v mikrovlnnej rúre generujú teplo, nápad bol aj kooperovať s firmou vyrábajúcou termosky a zhodnocovať ich alebo sa zamerať aj na iné druhy oblečenia. 

 o  Nie je tajomstvom, že ste sa rozhodli pre zhodnocovanie použitého oblečenia. Kto vám a z akých podmienok poskytuje materiál a čo s ním robíte? 

 -   Je to obchodná prevádzka celoslovenskej siete, ktorá nám poskytuje 159 kusov oblečenia počas pôsobenia firmy od septembra do júna, čo je jeden školský rok. Vyberáme  si ich v troch setoch po 53, z čoho im deväť vrátime výtvarne upravených, ktoré si oni vo svojich prevádzkach predávajú. My ich za to recipročne propagujeme rôznymi  formami, v  masmédiách, na sociálnych sieťach a podobne.

 o  Na výtvarné dotvorenie oblečenia, navyše už používaného, treba, samozrejme, výtvarnícky potenciál, konkrétnych ľudí. Ako ste si ich vyberali a podľa čoho?

 -   Máme dosť spolužiakov zaujímajúcich sa o módu, nakupujú v second handoch, a keďže je nás pomerne veľa, každý niekoho pozná s niekým sa priatelí,  vedia o nich napríklad z Instagramu. Nebol teda veľký problém zistiť, kto by mal záujem a kto by chcel s nami spolupracovať. Všetkým, ktorých sme kontaktovali, sa naša myšlienka výtvarne zhodnocovať používané oblečenie, ako som už spomenul, dať mu druhú šancu, páčila. Nie všetci sa zapojili do tohto procesu najmä pre nedostatok času, študijné i pracovné povinnosti. Zameriavame sa najmä na mladých, začínajúcich umelcov, ešte nie veľmi známych,  vekovo i mentálne príbuzných, a tak sa snažíme ich prostredníctvom tejto spolupráce propagovať, zviditeľniť ich tvorbu.

 o  Zvažujete pri výbere oblečenia, teda materiálu na umelecké zhodnotenie, ktoré vám poskytuje obchod s použitými odevmi, aj napríklad módne trendy? Môžete získať materiál podľa vlastného rozhodnutia, alebo vám to obchod určí?

 -  Materiál, teda oblečenie si vyberáme sami, obchod nám to umožňuje. Po skončení vyučovania si zostavíme skupinu zamestnancov, ktorá pôjde na výber. Obchodu to oznámime dva týždne vopred, aby včas vedeli, že prídeme. Dôležité je aj to, aby boli prítomní aj tí umelci, ktorí s ním budú pracovať. Vyberajú aj podľa toho, ako ktorý materiál je schopný absorbovať príslušný druh farby, akú to bude mať životnosť, aká je  jeho materiálna, ale aj spoločenská hodnota. Takisto treba myslieť aj na to, ako zaujme kupujúcich, ako sa bude predávať. Aj tu sa uplatňuje náš marketingový tím. Keď to všetko prebehne, umelci si jednotlivé kusy zoberú so sebou a idú pracovať.

 O  Jedna vec je vybrať si materiál a pracovať na ňom, druhá, aké sú časové podmienky na vypracovanie výtvarného riešenia odevu?

 -  Podľa doterajších skúseností je to približne jeden mesiac. Pochopiteľne, podľa náročnosti návrhu a materiálu. Pri umeleckej práci sa to nedá určiť presne na hodinu či deň, ale nemáme časové disproporcie, aj keď každý umelec tvorí podľa svojho cítenia. Keď sú práce odovzdané, nafotografujeme ich a idú na predaj. Tých deväť kusov zo stopäťdesiatdeväť kusovej série ide do predajní, ostatné predávame my v škole na chodbách a tie, ktoré ostali, idú na online predaj prostredníctvom našej webovej stránky, kde máme aj e-shop.

 o  Aká je úspešnosť predaja a aké sú cenové relácie?

 -   Prvá séria nebola taká úspešná, ako sme očakávali, keďže sme ešte nemali tak precízne spracovanú webovú stránku, ale z druhej sa 37 % predalo cez e-shop, zvyšok fyzicky. Čo sa týka cien, pohybujeme sa od 8 eur po 20 eur za kus, ale máme aj komplet - sako s nohavicami za 30 eur. Konfrontujeme sa aj s cenami, aké sa pohybujú v bežnom predaji, a k nim sa pridá niečo navyše, ale tak, aby si to naša cieľová skupina, čo sú naši rovesníci a spolužiaci, mohla dovoliť. Udržujeme to teda cenovo prijateľné.

 o  Keď si to kúpia vaši kolegovia, alebo spolužiaci, chodia v tom aj do školy?

 - Áno, chodia v tom nielen zamestnanci firmy, ale dokonca aj niektorí naši učitelia, napríklad náš pán dejepisár nosí s obľubou tieto košele.

 o  Dalo by sa povedať, že vám učitelia vychádzajú v ústrety, podporujú a trochu možno aj uľahčujú...

 -   .......áno, náš pán učiteľ tohto predmetu, aplikovanej ekonómie, Martin Pagáč, nás vedie cez všetky procesy, kedy čo treba urobiť, ako sa k tomu postaviť, lebo my sme zatiaľ nepreberali teóriu ekonómie. Ďalší učitelia nám dávajú spätnú väzbu, dokonca si kupujú aj akcie, lebo my sme vlastne forma akciovej spoločnosti. Od JA Slovensko sme dostali sto kusov akcií a mohli sme si určiť ich cenu medzi jedným a piatimi eurami. Predávali sme ich po päť eur, predali sme všetky, takže náš počiatočný kapitál bol päťsto eur.

 o   Dalo by sa povedať, že vklad bol pomerne nízky, ale zisk bol veľmi dobrý.

 -    Áno, zisk sme mali veľmi dobrý. Ale aby tomu bolo tak, museli sme, samozrejme, vykonať dosť práce. Urobili sme si prieskum trhu, na základe čoho sme zistili, čo ľudia chcú a potrebujú. V ankete sme navrhovali  produkovať  aj spoločenskú hru, ale ľudia žiadali najmä oblečenie, a keďže sme vlastne zároveň aj cieľová skupina, tak vieme, čo aj my chceme. Vyšlo nám, že je to udržateľné, keďže to pochádza zo second handov, cenovo prístupné, aj keď to nie je najlacnejšie a, čo je najdôležitejšie, je to originálne, prostredníctvom čoho sa chceme odlíšiť ako generácia od davu.

 o  Ako ide kategória nie lacné s cenovo prijateľným. Keď to nie je lacné, je to drahé?

 -   Nepovedal by som, že drahé, skôr ide o to, že ak by sme propagovali niečo ako “lacné”, nebudí to dôveru a nepresviedča o kvalite produktu. Preto hovoríme, že aj keď to nie je lacné,  je to cenovo prijateľné. Hovorím to preto, lebo poznáme možnosti spolužiakov, ale aj ich záujmy, smerovanie a vnímanie okolia. Navyše máme aj skúsenosti z workshopov či veľtrhov doma i v zahraničí. Kolegovia z Estónska nám radili, aby sme nepropagovali naše produkty ako lacné, lebo to neznamená dobré.

  o   Prejavujú o túto činnosť záujem aj ďalší spolužiaci a majú možnosť pristúpiť k tomuto, ako sa zdá, uzavretému spoločenstvu?

 -   V tomto štádiu sa nemôže súčasný 24-členný kolektív rozširovať, lebo je to dané tým, kto sa prihlásil na tento seminár. A zároveň aj dokumentáciou nášho združenia, ktoré je  formátom študentskej firmy, kde sú uvedení menovite všetci účastníci, ktorí vzišli z volieb. Aby sa predsa dalo niečo zmeniť, napríklad v prípade konfliktných situácií, rozporov, ktoré by bránili v plynulej činnosti, museli by sa uskutočniť demokratické voľby, napríklad  zvoliť iného viceprezidenta alebo člena niektorého tímu. Ale šlo by len o vnútorné presuny, či zmeny.

 o  Vznikali aj trecie plochy?

 -   Mali sme menšie problémy, ale tie sme si ľudsky vyriešili diskusiou, argumentáciou a pokračovalo sa ďalej. V súčasnosti nič také nepociťujeme.

 o  Zamýšľali ste sa nad tým, že môže úspešnosť podnikania klesať? Ako by ste to riešili? 

 -  Pravdupovediac, nad tým sme sa nezamýšľali vzhľadom na to, že trvanie firmy je časovo dané a koncom školského roku, presnejšie do 15. júna, ju musíme zlikvidovať. Na to ostávajú už len necelé dva mesiace a dovtedy nepredpokladáme žiaden pokles či zredukovanie činnosti. Aj keď pociťujeme istú diferenciáciu, v záujme toho, čo sme si predsavzali, sa snažíme ľudsky prekonávať komplikácie.

 o   Médiami prešli správy nielen o vašich aktivitách, úspešnej činnosti, ale aj o účasti na medzinárodnom podujatí. 

 -    V Estónsku, v meste Tartu, sa pripravovalo medzinárodné stretnutie študentských firiem tohto druhu pod hlavičkou organizácie JA Europe, odkiaľ nám chodia ponuky, kalendár podujatí, ktoré nám pán učiteľ preposiela. Netlačí nás do ničoho, len ponúka, a je na nás, či sa na to odhodláme. Vlani v decembri nám prišla ponuka, že sa také podujatie koná vo Viedni a v Estónsku. Jeden z kolegov Martin Rovňák utrúsil poznámku, či by sa, vtedy len čisto teoreticky, nedalo ísť do toho Estónska. Napokon to na Estónsko dozrelo, museli sme získať prostriedky na cestu, ubytovanie, stravu, ale na začiatku aj na vstupný účastnícky poplatok. Vybral sa tím piatich ľudí plus dvaja učitelia. S financiami nám pomohlo školské občianske združenie, prispeli aj rodičia. Firemné peniaze sme na to použiť nechceli a ani nemohli, lebo na konci činnosti musíme vyplatiť aj dividendy za akcie.

 o  Ako to tam prebiehalo?

 -  Bolo tam okrem nás ešte osemnásť študentských firiem z Anglicka, Estónska, Lotyšska a Fínska. Pred samotným  medzinárodným podujatím sme urobili prezentáciu a predaj na jednej z miestnych škôl a na ďalší deň sme si v areáli nákupného centra postavili stánky s našimi produktmi a medzi nimi sa premávala porota v „utajení“. Keďže to neboli naši rovesníci, tak sme ich pomerne skoro odhalili, ale ovplyvňovať sme ich nemohli. Vypytovali sa na rôzne veci ohľadom marketingu, financovania, zabezpečovania zdrojov a ďalších súvislostí. Keď porota skončila, stánky sme zbalili a pripravili sa na večernú pitching session,  na ktorej sme počas troch minút našu firmu kompletne odprezentovali. Pred prezentáciou sme cizelovali scenár nášho vystúpenia, ktorého sa  zúčastnila naša prezidentka Ema Sláviková a viceprezident pre výrobu Martin Rovňák. Povedali sme si, že nebudeme prezentovať tradičným spôsobom, memorovaním,  používaním vizuálnych prostriedkov, ale urobíme to ako divadelné predstavenie. Ostatní sa predstavili v spoločenskom oblečení, my sme sa zaodeli do našich výrobkov. Takto sme sa odlíšili od všetkých. Na pozadí toho sa naše bežné informácie o firme  prezentovali netradične aj originálne. Aj porote sa to páčilo. 

 o   Ako to dopadlo?

 -    Na gala večere sa vyhlasovali výsledky rozhodovania poroty. Získali sme ocenenie za najlepší stánok, a aj keď sme Grand Prix nezískali – udelili ju estónskej firme – považovali sme našu účasť za úspešnú. Vzišli z nej veľmi dobré kontakty s kolegami z viacerých krajín.

Škola, ktorá sa zapojila do tohto projektu, ukázala, že ak svojich žiakov dostatočne motivuje, ak pedagógovia radi a ochotne svojich žiakov podporujú a podnecujú, dokážu byť kreatívni, iniciatívni. S takouto skúsenosťou sa ľahšie napreduje pri ďalšom štúdiu i vstupuje do aktívneho pracovného života, ktorý sa stáva tvorivým, napĺňajúcim osobnosť. Aj v tomto prípade sa ukázalo, že mladí ľudia sa vedia chytiť príležitosti, sú nápadití, originálni, budú schopní vniesť do nášho života korektnosť, čestné podnikanie, ktoré tak veľmi potrebujeme nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti.

Text: Stanislav Bachleda

Snímky: archív L. S. Baranoviča